Horná Mičiná v minulosti a súčasnosti

k 730. výročiu prvej písomnej zmienky

Názvy: Terra Mike, Terra comitis Mike, Lehatha, Mikelyhota, Mikefalva, Micafalw, Miczinaves, Mitchina.

 

Prírodné pomery

Obec Horná Mičiná je situovaná 6 km na juh od okresného mesta Banská Bystrica. Nachádza sa v západnej časti Slovenského Rudohoria vo Zvolenskej kotline, v doline Mičinského potoka. Nadmorská výška obce je 432 m, okolie má pahorkatinový až vrchovinný ráz a patrí k Bystrickej vrchovine. Najvyšším vrchom je Kozlinec (704 m).

Geologické podložie tvoria bridlice, dolomity, andezity a štrky. Okolie obce je prevažne zalesnené, prevládajú bukové lesy. Na vrchu Kozlinec sa nachádza chránené nálezisko duba plstnatého, chránené  územie má rozlohu 25,62 ha.

Neďaleko susednej obce Dolná Mičiná sa nachádzajú známe Mičinské travertíny, prírodný útvar vyhlásený v roku 1979 za chránený – na rozlohe 4,6 ha je zachovaný systém pramenísk minerálnych vôd. Pestrosťou typov patrí tento travertínový útvar medzi najvýznamnejšie na Slovensku.

 História

Osídlenie Mičinskej doliny súvisí s osídľovaním historickej lokality Zvolenského lesa. Najstarší doteraz známy nález z Mičinskej doliny pochádza z Hornej Mičinej, časť Hájny diel, kde boli nájdené neolitické úštepy

Oblasť sa hustejšie osídľuje až po tatárskom vpáde (1241-2), keď prichádzajú saskí aj domáci osadníci. Pravdepodobne s touto kolonizačnou vlnou súvisí aj vznik Hornej Mičinej. Osadníci prichádzali z juhu, z doliny Hrona, v 13. storočí zakladali osady. V roku 1250 získal rybár Radún (Radvanský) časť územia na sever od zvolenského hradu. Jeho syn Mike (Myke) sa už v roku 1293 spomína ako majiteľ pozemku (terra Mike). Je to prvá správa o osade Mičiná, počnúc týmto rokom bolo územie obce trvalo osídlené. Ďalšia historická správa je z roku 1300 a už spomína Mičinú ako panstvo, ktoré malo vystavaný kostol, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Až do roku 1484 bol mičinský kostol fíliou fary v Čeríne.

Horná Mičiná vznikla ako poddanská obec, jej obyvatelia platili dávky zemepánovi. Boli to potomkovia Miku, teda rodina Mičinských. Keď v roku 1561 Jánom Mičinským vymrel rod po meči, majetok prešiel na dcéru Martu, vydatú za Mikuláša Benického. Tak prišla do Mičinskej doliny rodina Benických. V okolí Mičinej sa Turci objavili v roku 1575, ale vyrabovali ju až v roku 1599 a až do roku 1657 im odvádzala poplatky. V dôsledku toho, že rod Benických dedične zastával úrad podžupana Zvolenskej župy, jeho sídlo v Hornej Mičinej sa v istom zmysle stáva aj centrom župy.

V 16. storočí sa pravdepodobne cez Banskú Bystricu dostalo učenie dr. Martina Luthera do okolitých obcí a v roku 1561 sa katolícka fara zmenila na evanjelickú. Kostol patril evanjelikom až do roku 1671. Mičinská vetva rodiny Benických sa však vrátila do katolíckej cirkvi a podľa zásady čie panstvo toho náboženstvo sa fara vrátila katolíkom. Následné konfesionálne konflikty priniesli v obci niekoľko krvavých udalostí.

Po tolerančnom patente roku 1781 si evanjelici v Hornej Mičinej mohli postaviť vlastný kostol (pozemok daroval Vlk Benický), fara bola dokončená 1786, patrili pod ňu fílie v Môlči, Dolnej Mičinej a Čeríne.

V roku 1861 bola rodine Benických vrátená panská pôda, ktorá im bola predtým skonfiškovaná. Postupne sa však presúvala do Budapešti a ich majetky získala  banskobystrická podnikateľská rodina Heritzovcov. Mičinský veľkostatok zverili správcovi, kde napr. v roku 1912 zamestnávali 19 ľudí.

Rok 1848 bol prelomový vo vlastníckych vzťahoch slovenských roľníkov. Základnou zložkou slovenského roľníctva sa stali bývalí urbárski poddaní. V Hornej Mičinej bola prevedená komasácia až v rokoch 1862 – 9. Horná Mičiná postupne dostala novú tvár, v obci začali hospodáriť nové gazdovstvá, v roku 1870 si založili aj tzv. Vzájomnú pomocnicu na preklenutie nedostatku peňazí. V Hornej Mičinej sa darilo produkovať veľké množstvo poľnohospodárskych produktov, hovorilo sa o nej ako o komore okresu.

Obyvatelia obce boli zasiahnutí aj udalosťami 1. svetovej vojny, takmer 30 mužov narukovalo do armády, ostatní sa museli zapojiť do zásobovania. Na následky vojnových udalostí zahynulo vyše 20 mužov. Na ich počesť bol roku 1938 vybudovaný pomník v centre obce.

Počas I. ČSR sa obec postupne konsolidovala a mohla pomýšľať na obecné investície, napr. na výstavbu vodovodu. Prvý obchod vznikol v roku 1919 – Potravné družstvo. Pošta bola otvorená ešte v roku 1912, v roku 1932 bolo zavedený obecný telefón na notárskom úrade. V obci mal naďalej sídlo obvodný notársky úrad, diferencoval sa aj politický život. Prioritou však zostala práca v poľnohospodárstve. V roku 1935 sa formou núdzovej práce stavala cesta z Hornej Mičinej do Môlče (5 km).

Zaujímavosťou bola výroba plesnivého syra (od roku 1883) bryndziarom Burkhardtom, liehovar a rafinéria (1936-40).

Po vyhlásení Slovenskej republiky roku 1938 sa situácia v obci radikálne nezmenila aj vďaka excentrickej polohe voči hlavným dopravným tepnám. V období SNP sa najmä muži podieľali na zabezpečovacích prácach. V rámci povolávacieho rozkazu z Hornej Mičinej so svojimi povozmi vyvážali muníciu zo Slovenskej Ľupče na Prašivú. Odvelení vojaci sa zapojili do povstaleckých bojov. Po potlačení Povstania z Banskej Bystrice transportovali väzňov a zajatcov, v katastri obce ich zavraždili a obete pohádzali do troch masových hrobov. Obec bola potom dlho izolovaná, spojenie s Banskou Bystricou bolo nedostatočné. Keď sa priblížil front, začali sa opevňovacie práce, obyvatelia kopali zákopy. Po týždennom boji bola

Horná Mičiná oslobodená 23. marca 1945 vojakmi rumunskej armády. Na počesť obetí z radov obyvateľov obce bola odhalená pamätná tabuľa.

Po roku 1945 bola aj v Hornej Mičinej aktuálna konfiškácia veľkostatkov – Heritzovské dedičstvo (dva kaštiele). Ich sídlo – kaštieľ bol postupne vyrabovaný a zničený. Z časti zachované zostali hospodárske budovy, ktoré neskôr využívalo družstvo. V roku 1950 bol zrušený obvodný notársky úrad a správa obcí bola decentralizovaná. Do roku 1974 Horná Mičiná ešte spravovala matričnú agendu. Po tomto dátume obec významovo upadla, stala sa obcou ako každá iná. Pristúpilo sa k elektrifikácii obce (1949), pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu. Prvá autobusová linka viedla z Banskej Bystrice  cez Hornú Mičinú na Poniky 15. 12. 1947. V roku 1956 bol obnovený poštový úrad. Ten trval do roku 1976, odvtedy chodí do obce pojazdná pošta. Neskôr sa dobudovalo verejné osvetlenie, obecný rozhlas, futbalové ihrisko, boli postavené aj prvé družstevné byty. V roku 1983 bola rekonštruovaná spoločenská sála s posuvných hľadiskom, v ktorej sa hrávalo ochotnícke divadlo. Osvetová beseda zabezpečovala aktívny kultúrny život pre občanov.

Ústredným problémom sa stala otázka poľnohospodárstva. Po schválení programu kolektivizácie bolo aj v Hornej Mičinej založené koncom roku 1949 družstvo 1. a 2. typu. Po zvýšenej agitácii začalo novozaložené JRD hospodáriť 1. januára 1953. Začiatky boli ťažké, ale postupne sa začalo družstvu dariť, v roku 1973 došlo k zlúčeniu s Dolnou Mičinou. Poľnohospodárska veľkovýroba dávala prácu dvom stovkám pracovníkov.

V 80-tych rokov bola stavaná viacúčelová budova, v ktorej  mala byť umiestnená existujúca  škola, ale tá bola zrušená r. 1981 a obci bolo odporučené zriadiť v nej materskú školu. Budovu dokončilo Stredoslovenské riaditeľstvo spojov Banská Bystrica roku 1985 pre svoje potreby.

Po roku 1989

Po zmene vlastníckych pomerov prišla obec o niekoľko budov (aj vybudovaných v akcii Z), čo ovplyvnilo jej ďalšie fungovanie. Rozpadlo sa JRD, čo malo zasa vplyv na zamestnanosť v obci. Prevažná väčšina práceschopného obyvateľstva dochádza za prácou do Banskej Bystrice a okolia. Obec nemá žiadne školské zariadenie. Výnimkou boli roky 1992 – 3, keď tu bolo dočasne umiestnené novovytvorené evanjelické gymnázium so sídlom v Banskej Bystrici.

Horná Mičiná je v súčasnosti obec s vlastnou samosprávou s počtom obyvateľov cca 690.

Nachádza sa tu obchod so zmiešaným tovarom, pohostinstvo, sídlo tu má aj Urbárske spoločenstvo, TJ s futbalovým oddielom. Zo spoločenských organizácií v obci pracuje  aktívna ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V roku 2017 bolo zriadené Centrum seniorov s vlastným plánom činnosti.

Za posledné desaťročia sa tu výrazne rozšírila výstavba rodinných domov, dokončila sa aj dlho rozostavaná bytovka.

 

 Významné osobnosti

 V Hornej Mičinej pôsobili významné osobnosti slovenskej národnej histórie.

• Daniel Lehocky (1759 – 1840) osvietenský pedagóg, pôsobil v obci v rokoch 1789 -1792, vydal Knihu o modrém křesťanském vychování dítek (1786).
• Adam Chalupka (1767 – 1840), učiteľ a ev. kňaz, v obci pôsobil ako učiteľ v rokoch 1789- 1792.
• Samuel Rožnay (1787 – 1815), ev. kňaz, učenec, prekladateľ, v obci pôsobil v rokoch 1813- 1815.
• Samuel Hoič (1806 – 1868), autor národných apológií a osvetových prác, pôsobil v obci ako kňaz 1841 – 1859.

Horná Mičiná je rodiskom:

• Ján Chalupka (1791 – 1871), syn Adama Chalupku, pedagóg, ev. kňaz, dramatik a spisovateľ, autor presláveného Kocúrkova.
• August Horislav Krčméry (1822 – 1891), ev. kňaz, publicista, folklorista, hudobný skladateľ, priateľ Andreja Sládkoviča, autor piesne Hojže, Bože.
• Eugen Krčméry (1830-1891), vydavateľ a kníhkupec v Banskej Bystrici.

Pamiatky

Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela

Pochádza z konca 13. storočia. Pôvodne to bol rannogotický jednoloďový chrám, neskôr prestavaný do neskorogotického štýlu s renesančnými úpravami. Dnešný chrám je jednoloďový priestor so štvorcovým presbytériom, ktoré je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Vnútorné vybavenie je veľmi cenné – hlavný oltár je barokový a pochádza z roku 1700. Má bohatú stĺpovú architektúru s akantovými ušami a révou na točených stĺpoch. V rozoklanom štíte je nižší nadstavec s trojlístkovým obrazom najsvätejšej trojice a štítovou sochou sv. Michala Archanjela, patróna chrámu. Ďalší oltár Klaňania troch kráľov je neskorobarokový, pochádza z roku 1779. V strede ďalšieho oltára Sedembolestnej Panny Márie je plytká nika so súsoším Piety so štyrmi anjelmi a dvoma svätými. V interiéri chrámu je neskorobaroková kazateľnica z roku 1773, socha sv. Jána Nepomuckého a malá socha Krista. K cennými vnútorným vybavenia chrámu patrí aj organ z druhej polovice 18. storočia.

Kostol bol patronátnym chrámom, nechýbajú ani epitafy patrónov z rodu Benických.

Vedľa kostola je drevená stĺpiková zvonica. V posledných rokoch pribudol do areálu nadrozmerný drevený dvojkríž.

Od roku 1994 patrí kostol pod farnosť v Čeríne.

 

 

 

Evanjelický tolerančný kostol

V roku 1785 bol postavený v klasicistickom slohu, neskôr v 1905 bol prestavaný. Ako každý tolerančný kostol je bez veže. V interiéri je obiehajúca  protestantská empora. Oltár z roku 1765 je klasicistický, patrí k typu oltárov s kazateľnicou, na parapete ktorej je reliéf Rozsievača. Klasicistický organ je z roku 1786. Kultúrnou pamiatkou je drevená krstiteľnica. Pri kostole je voľne stojaca murovaná klasicistická zvonica s 3 zvonmi.

V obci stál aj renesančný kaštieľ zo 16. storočia, impozantná stavba, ktorú v 17. stor. opevnili a v 18. stor. rozšírili. Fasáda bola zdobená sgrafitom a na arkieri na nárožiach bola kvádrovaná. Z budovy zostali iba zvyšky múrov a vegetáciou prerastané základy. Druhý kaštieľ stál na opačnom kopci pri hospodárskych budovách.

V období renesancie bol ešte v Hornej Mičinej tzv. vojenský župný dom, ktorý sa však tiež nezachoval.

 

 

• Pamätná tabuľa obetiam II. svetovej vojny je umiestnená na budove obecného úradu.
• Pomník obetiam I. svetovej vojny v centrálnom parčíku bol postavený v roku 1938.

 

 

 

• Pamätná tabuľa Jánovi Chalupkovi  je umiestnená na budove ev. fary.

 

 

 

 

 

• Pamätná tabuľa Augustovi H. Krčmérymu  je umiestnená na budove ev. fary.

 

 

 

 

Ďalšie významné objekty v obci:

• Budova obecného úradu – viacúčelové zariadenie
• Parčík s tujami v centre obce
• Športový areál s 2 futbalovými ihriskami
• Objekty pôvodnej ľudovej architektúry (4)

 

Pramene:

• Chromeková, Valéria, Bitušíková, Alexandra:  Horná Mičiná. Pamätnica k 700. výročiu založenia obce. Banská Bystrica. Datei, 1993.
• Kronika obce a fotoarchív Horná Mičiná

 

Spracovala: PaedDr. Jana Borguľová