Dňa 10.12.2022 sa konalo v obci stretnutie s Mikulášom.
Najskôr deti v miestnom parku rozsvietili spolu s Mikulášom vianočný stromček a vianočný veniec a potom sa presunuli na obecný úrad,kde pokračovali v hrách spolu s predstaviteľmi Divadla pod balkónom a kde im boli odovzdané aj Mikulášske balíčky. Pre deti bol pripravený detský punč, sladký koláčik a pre rodičov samozrejme nechýbal predvianočný punč s kúskom chlebíka s domácou masťou a cibuľou. Na záver celej akcie bol lampiónový sprievod dedinou.
Obecný úrad ďakuje všetkým ,ktorý sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o vydarenú akciu pre našich najmenších
V rámci pripomienky 200. výročia nar. štúrovského dejateľa a ev. a. v. kňaza Augusta Horislav Krčméryho, rodáka z Hornej Mičinej, ktorá sa uskutočnila 19. októbra 2022, mal byť aj osobitný bod programu, ktorý sa pre chorobu jeho aktéra neuskutočnil.
Uvedenie erbu ev. a. v. zboru v Hornej Mičinej sa teda konalo až 25. novembra 2022 za osobnej účasti jeho tvorcu – hlavného heraldika SR, Herolda Slovensko – PhDr. Ladislava Vrteľa. Zvláštnosťou tejto udalosti bol fakt, že Ladislav Vrteľ je prapravnukom A. H. Krčméryho, preto aj rád prijal pozvanie organizátorov, aby si uctil svojho predka a poďakoval sa za všetko, čo sa v obci pri tejto príležitosti udialo.
Ladislava Vrteľa prijal na obecnom úrade starosta Ivan Lenár a pri tejto príležitosti sa odfotili pred štátnymi symbolmi SR a obecným erbom, ktoré L. Vrteľ tiež vytvoril. Prezrel si aj výstavu o živote a diele A.H.Krčméryho. Hosť ocenil aj skutočnosť, že jeho predkovi bola odhalená pamätná tabuľa.
Potom už nasledovala večerná bohoslužba a v jej druhej časti sa uskutočnilo udelenie zborového erbu, ktorý prevzal p. farár Daniel Duraj.
Celé podujatie sa nieslo v slávnostnom duchu, pričom účastníci ocenili aj ľudský rozmer Krčméryho potomka. Ten v slávnostnom rúchu rozžiaril atmosféru a vďačne komunikoval so všetkými prítomnými.
Rok 1822 je pre slovenský národný život silný z hľadiska narodenia viacerých významných štúrovských dejateľov ako Janko Kráľ, Ján Francisci Rimavský, Ján Kalinčiak, Štefan Marko Daxner a mnohí ďalší. Matica slovenská právom vyhlásila tento rok za Rok odkazu štúrovcov. K nim možno bezosporu prirátať aj rodáka z Hornej Mičinej – Augusta Horislava Krčméryho. Väčšina z nich boli básnici alebo prozaici, ale August H. Krčméry sa prejavoval predovšetkým ako hudobne zdatná a tvorivá osobnosť. Do kultúrnej histórie sa zapísal predovšetkým v spojení s Andrejom Sládkovičom a ich spoločnou hymnickou piesňou Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí, ktorá sa spieva pri významných národných príležitostiach. Napriek tomu, že od jej vzniku okolo roku 1860 uplynulo viac ako jeden a pol storočia, nič nestratila zo svojej aktuálnosti…
V stredu 19. októbra 2022 popoludní vyvrcholila v obci Horná Mičiná niekoľkomesačná príprava na dôstojné uctenie si pamiatky tohto národného dejateľa. Obec spolu s evanjelickým a.v. zborom, Maticou slovenskou a Odbočkou Spolku slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici zabezpečili spomienkovú slávnosť, v rámci ktorej odhalili na budove ev. fary pamätnú tabuľu (výtvarný návrh Jaroslav Uhel). Úvod patril piesni Kopala studienku, ktorú A. H. Krčméry ako ľudovú pieseň zachytil do nôt a počas búrlivých čias odchodu študentov bratislavského ev. lýcea na protest vylúčenia Ľ. Štúra z radov jeho profesorov do Levoče vložil do partitúry nový text Janka Matušku Ponad Tatrou blýska, z ktorej sa neskôr stala slovenská štátna hymna. Zborový farár Daniel Duraj privítal hostí, medzi ktorými bolo početné duchovenstvo z regiónu na čele so seniorom Jozefom Pacekom, ako aj zástupcov Matice slovenskej s predsedom Mariánom Gešperom. Prítomní boli aj hostia z Cinkoty v Budapešti, potomkovia pôvodných slovenských vysťahovalcov z Hornej a Dolnej Mičinej. Slávnostný akt odhalenia pamätnej tabule vykonali seniorátna dozorkyňa Viera Kadlecová a predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Starosta obce Ivan Lenár následne vyzdvihol tento historický akt a poďakoval sa všetkým, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na príprave a realizácii podujatia.
Potom už v kostole pokračovala spomienková slávnosť večernou bohoslužbou a kultúrnym programom. Významní hostia predniesli príhovory, podujatie svojím spevom rámcoval spevácky zbor Hron pod vedením dirigenta Petra Bibzu, predstavili sa aj herci matičného divadla Peter Vrlík a Peter Schvantner, ktorí interpretovali „pomyselný“ dialóg medzi bratmi Augustom Horislavom a mladším Eugenom o ich vzťahu k rodisku a najmä o ich priateľstve s Andrejom Sládkovičom. Inštalovaná bola aj výstava o živote a diele tohto významného rodáka (autorka Jana Borguľová). Ešte pred slávnosťou bol o tomto rodákovi do všetkých domácností obce doručený bulletin s jeho podrobným životopisom a obrazovou dokumentáciou.
Vyvrcholením spomienky malo byť uvedenie zborového erbu podľa návrhu hlavného heraldika SR, prapravnuka Augusta Horislava Krčméryho(!) Ladislava Vrteľa, ktorá sa neuskutočnila pre jeho náhlu chorobu. Tento akt bol presunutý na november.
Bohatá účasť na spomienkovej slávnosti potvrdzuje, že stále máme príležitosť vracať sa do minulosti a získavať z nej inšpiráciu pre súčasnosť i budúcnosť.
Životná cesta
Roku 1815 začal svoju cirkevnú misiu v Hornej Mičinej ev. kňaz Jozef Krčméry. Spolu s manželkou Máriou, rod. Obrcianovou, pochádzali z Nemeckej (dnes Partizánskej ) Ľupče a zotrvali tu 25 rokov – až do smrti Jozefa Krčméryho 9. marca 1840. Do ich rodiny postupne pribudlo sedem potomkov: Július Kornel (1821), Teodor Augustus (1822), Cecília Jozefína (1824), Fridrich Viliam (1826 – zomrel v nasledujúcom roku), Fridrich Viliam (1828), Eugen Rudolf Matej (1830), Emil Pavol (1834). Z nich dvaja – August Horislav a Eugen sa zapísali do dejín národnej kultúry.
Druhorodený potomok August Horislav Krčméry (*1. 11. 1822) postupne nadobúdal vzdelanie na gymnáziu v Banskej Bystrici a Gemeri, od roku 1836 na lýceu v Banskej Štiavnici. V roku 1838 sa zapísal na ev. lýceum v Bratislave a tam sa dostal do spoločnosti formujúcej sa štúrovskej generácie. (Na pamätnej tabuli študentov ev. lýcea v Bratislave je zapísané aj meno Augusta Krčméryho) Ako študent sa zviditeľnil vo vypätých chvíľach po prepustení Ľudovíta Štúra z profesorského miesta koncom roku 1843, keď na protest proti tomu jeho spolužiak Janko Matúška napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studienku, pozerala do nej slová budúcej slovenskej hymny Ponad Tatrou blýska. August H. Krčméry ako prvý zaznamenal text do notovej osnovy. (V Národnej rade SR je pri štátnych symboloch umiestnená pamätná tabuľa, zachytávajúca históriu vzniku slovenskej hymny. Nechýba na nej ani meno Augusta Horislava Krčméryho.)
Následne odišiel ukončiť štúdiá na Univerzitu Martina Lutherado nemeckého Halle (1844). A potom už nasledovala jeho púť v službách ev. cirkvi – po trojročnom pôsobení ako vychovávateľ, kaplán v Tisovci a Vrbici sa roku 1848 stal farárom v Liptovskom Sv. Mikuláši. Boli to však revolučné roky, preto začiatkom r. 1849 bol pre národne orientované názory a činy väznený pol roka v Debrecíne. Po prepustení sa vrátil do Liptovského Sv. Mikuláša, kde pôsobil až do roku 1854.
februára 1855 bol zvolený za farára v Hronseku, kde účinkoval celých 19 rokov. V manželstve s Emíliou Zuzanou, rod. Gryllusovou, sa im narodilo šesť detí: Božena (1856), Elena (1858), Miloslav (1860), August Vatroslav (1862), Jozef Borivoj Štefan (1865), Vladimír (1873). Z nich dvaja synovia (August a Jozef) sa v dospelosti vysťahovali do USA.
(Ulica v Hronseku, kde sa nachádza artikulárny kostol a fara, je pomenovaná po Augustovi Horislavovi Krčmérym.)
V tom čase sa okrem iného pričinil o osamostatnenie cirkevného zboru v Badíne, kde v roku 1874 prevzal miesto farára a zotrval tu až do svojej smrti 9. marca 1891. Miesto posledného odpočinku Augusta Horislava Krčméryho je na badínskom cintoríne. Na novej budove ev. fary (postavenej na mieste pôvodnej), je osadená pamätná tabuľa a priľahlá ulica nesie jeho meno.
Hudobná a zberateľská práca
Popri cirkevných povinnostiach sa August Horislav Krčméry priebežne venoval publikovaniu ľudovýchovných článkov, správ o kultúrnom živote, národopisných príspevkov a prekladov. Spolu s Jánom Kadavým vydali kalendár Živena (1853) a roku 1862 redigoval hudobnú prílohu časopisu Sokol – Hlahol. V duchu štúrovských požiadaviek vyzval v roku 1862 v Pešťbudínskych vedomostiach zbierať a upravovať slovenské ľudové piesne. On sám ako hudobne zdatný spracoval viacero piesní, ktoré boli zverejnené v Kadavého zbierke Slovenské spevy I (Martin, 1892) – 53 ľudových piesní a v Chrástekovom Sborníku slovenských národných piesní (Viedeň, 1870) – 77 ľudových piesní.
August Horislav Krčméry ako hudobný skladateľ komponoval aj vlastné piesne, ktoré mali širokú pôsobnosť a zohrali významnú úlohu národnouvedomovacom procese v čase zvýšeného národnostného útlaku. Skomponoval menšie klavírne skladby ako štvorylka Slovenka, polky Vila i Rusalka a iné. V spolupráci s mladším bratom Eugenom, ktorý bol významným kníhkupcom a vydavateľom v Banskej Bystrici, zostavili a vydali Slovenský spoločenský spevník (Banská Bystrica, 1871).
Najmä v čase pobytu v Hronseku sa Krčméry často stretával s priateľom Andrejom Sládkovičom z neďalej Radvane. Okrem spolupráce v cirkevnej a národnej práci si boli blízki aj v rodinných kontaktoch. Zaujímavosťou je, že Sládkovič sa v korešpodencii s Krčmérym podpisoval Andrej, v listoch iným iba ako Braxatoris. (Po smrti A. Sládkoviča si r. 1879 jeho syn Miloš zobral za manželku Krčméryho dcéru Elenu.)
Pri jednej návšteve v Hronseku našiel Andrej Sládkovič dumať Krčméryho nad partitúrou skladby, ktorá mala text v nemeckom jazyku. Sládkovič pohotovo zareagoval – nápev sa mu páčil, a tak z hlavy začal tvoriť slovenský text. Krčméry očarený súhlasil. Asi takto sa zachoval príbeh o zrode významnej hymnickej piesne s názvom Hojže, Bože v pamäti Sládkovičovho syna Martina. Pieseň sa spieva podnes pri významných príležitostiach a je krásnou ukážkou spolupráce dvoch významných mužov štúrovskej generácie.
Tu treba pripomenúť, že Eugen Krčméry v roku 1861 vydal vo svojom vydavateľstve aj Sobrané spisy Andreja Sládkoviča, kde zverejnil aj Sládkovičov spomínaný text pod názvom Pieseň .
Pokračovanie rodu Krčméryovcov a ich prínos do národného a kultúrneho života Slovenska
Široko rozvetvená rodina Krčméryovcov sa významne zapísala do slovenskej národnej a kultúrnej histórie. Dokumentuje to aj dobová rodinná fotografia (okolo roku 1890). Stojaci zľava: syn Jozef Krčméry, dcéra Božena Krčméry, syn August Krčméry, nevesta Oľga Krčméry, rod. Petényi, Miloslav Krčméry. Sediaci zľava: manželka syna Jozef Krčméryho rod. Eőrdőghová, manželka Augusta H. Krčméryho Emília Krčméry rod. Gryllus, August Horislav Krčméry, dcéra Elena Braxatorisová, rod. Krčméry, zať Miloš Braxatoris. Deti vpredu zľava: syn Vladimír Krčméry, vnuk Alexander Krčméry, Oskár Braxatoris (?) .
Najmä v priamej línii po treťom potomkovi Miloslavovi sa významne podieľali na rozvíjaní kultúrneho života a uvedená vetva je živá podnes!
Syn Miloslav Krčméry (14. 5. 1860 Hronsek – 4.11.1902 Jasenová ), ev. farár, redaktor, hudobný skladateľ, priekopník poľnohospodárskej osvety na Orave. Bol tajomníkom Tranoscia, skladal zbory a piesne na slová slovenských básnikov.
Vnuk Štefan Krčméry (26.12.1892 Mošovce — 17.2.1955 Pezinok), básnik, historik, publicista, organizátor národného života, správca Matice slovenskej.
Prapravnuk Ladislav Vrteľ ( nar. 3.4.1953 Bratislava),významný archivár, hlavný heraldik SR, Herold Slovensko, vytvoril nový erb, vlajku a prezidentskú štandardu SR.
Horná Mičiná môže byť právom hrdá na významného rodáka, ktorý sa výrazne pričinil o rozvoj národného a kultúrneho života v 19. storočí. Jeho potomkovia v neuveriteľných piatich nasledujúcich generáciách ho dôstojne nasledovali a nasledujú, čím prispievajú k odkazu Augusta Horislava Krčméryho podnes!
Obec Horná Mičiná v spolupráci s ev. a. v. cirkevným zborom, Matica slovenská a Odbočka Spolku slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici
Vás pozývajú na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 200. narodenia rodáka.
19. októbra 2022 (streda)
Program:
16:00 Odhalenie pamätnej tabule A. H. Krčmérymu na ev. a. v. fare
16:30 Spomienková slávnosť v ev. a. v. kostole
Príhovory hostí
Výstava o živote a diele – Jana Borguľová
Uvedenie erbu cirkevného ev. a. v. zboru – Ladislav Vrteľ
Účinkujúci – Spevokol Hron pod vedením dirigenta Petra Bibzu
– Peter Vrlík a Peter Schvantner, herci matičného divadla
Po dvoch rokoch výletnej „abstinencie“ kvôli pandémii covidu sa hornomičinskí seniori dočkali! Na jarnom stretnutí Centra seniorov sa dohodli na trase každoročného putovania po krásach slovenskej krajiny. Tentoraz upriamili pozornosť na tri hrady Novohradu – Modrý Kameň, Šomoška a Fiľakovo. A tak vo štvrtok 7. júla 2022 tridsaťpäť členov centra nastúpilo do pohodlného a hlavne klimatizovaného autobusu, aby spoznali južné pohraničné kraje, susediace s Maďarskom.
Prvá zastávka patrila hradu Modrý Kameň, kde sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek SNM. Privítal nás tam čulý stavebný ruch, preto nebola k dispozícii celá prehliadková trasa. Mladý sprievodca Samuel, študent levického gymnázia, sa však úspešne usiloval priblížiť históriu majiteľov hradu Balassovcov, expozíciu bábkarstva ako aj výstavu slovenských historických čepcov (8 z nich patrilo M. R. Štefánikovi), k tomu patrili aj krásne vyhliadky z hradu do okolia.
Modrý Kameň bábky-min
Modrý Kameň čepce-min
Modrý Kameň exteriér (1)-min
Modrý Kameň exteriér (2)-min
Modrý Kameň hradby (2)-min
Modrý Kameň hradby-min
Modrý kameň hrad-min
Modrý Kameň interiér 3-min
Modrý Kameň interiér-min
Modrý Kameň rekonštrukcia-min
Po kľukatej ceste prihraničnou krajinou posádka dorazila k hradu Šomoška. Kvôli menej náročnému a kratšiemu stúpaniu k hradu výletníci zašli do maďarskej obce Somoskő a po prehliadke malebného historického objektu sa pustili smerom nadol na slovenskú stranu. Tam ich čakal jedinečný prírodný úkaz – kamenný vodopád -a pomerne dlhá cesta k parkovisku po náročnom chodníku. Parkovisko bolo príjemným prekvapením. Vybavené bolo občerstvovacím objektom v tvare veže hradu, lavičkami na odpočinok, detským ihriskom, informačným systémom a poriadkom. O to sa staral príjemný správca, ktorý návštevníkov vyzval aj k spoločnej fotografii.
Šomoška - Kamenný vodopád 1 (1)-min
Šomoška - Kamenný vodopád 1 (2)-min
Šomoška hrad-min
Šomoška nádvorie-min
Šomoška parkovisko 1-min
Šomoška parkovisko 2-min
Šomoška veža-min
Po turistickej námahe dobre padol výborný obed v Šiatorskej Bukovinke v reštaurácii Malý mlyn.
Záver výletu patril prehliadke mestského hradu Fiľakovo. Pomerne rozľahlý objekt síce tvoria zväčša ošetrené ruiny, ale opravená päťpodlažná veža poskytuje zaujímavú expozíciu o histórii hradu a regiónu. Pod hradom sú situované katakomby z druhej svetovej vojny, časť z nich je upravená aj s informáciami o ich využití.
Fiľakovo veža 1_1-min
Fiľakovo veža 1-min
Fiľakovo vstup-min
Fiľakovo výstup z veže-min
Fiľakovo-min
Fiľakovo v katakombách-min
Plní dojmov sa účastníci výletu vrátili domov, síce unavení, ale aj obohatení o zaujímavé informácie z tej časti Slovenska, kde väčšina výletníkov doposiaľ nebola.
Úprimné poďakovanie účastníkov poznávacieho výletu patrí obecnému úradu a starostovi, ako aj organizátorom z Centra seniorov.
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranný zboru v Banskej Bystrici v súlade s § 4 písm. b) a s § 21 písm. a) v nadväznosti na § 21 písm. o) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a s § 2 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov
V Y H L A S U J E
ČAS ZVÝŠENÉHO NEBEZPEČENSTVA VZNIKU POŽIARU
na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásne (50m od hranice lesného pozemku)
v územnom obvode okresu Banská Bystrica
od 23.06.2022, 00.00 hod do odvolania
V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti.
Fyzickým osobám sa podľa § 14 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme z a k a z u j e najmä:
fajčiť, odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety, alebo používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,
vypaľovať porasty bylín, kríkov, stromov,
spaľovať horľavé látky na lesných pozemkoch, pre ktoré je vyhlásený čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru a v ich ochrannom pásme.
Vlastníci, správcovia alebo užívatelia lesných pozemkovsú v súvislosti s ochranou lesa pred požiarom podľa § 6b zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a podľa § 10 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov p o v i n n í najmä:
zabezpečovať v lesoch a v ich ochrannom pásme hliadkovaciu činnosť; pre osoby vykonávajúce hliadkovaciu činnosť vypracúvať časový harmonogram s určením trasy pochôdzok a s uvedením konkrétnych časov a miest, kde sa má hliadkovacia služba v danom čase nachádzať; zabezpečiť jej vhodný systém spojenia s ohlasovňou požiarov,
zabezpečiť umiestnenie potrebného množstva protipožiarneho náradia na určenom mieste v závislosti od plochy lesných porastov,
udržiavať existujúce prejazdové cesty, zvážnice a zdroje vody v stave, ktorý umožňuje bezproblémový príjazd hasičských jednotiek a ich využitie na účinný zásah,
prijímať osobitné opatrenia pre priestory postihnuté kalamitou, zamerané najmä na:
1. urýchlené odstraňovanie dreva a ďalšieho horľavého odpadu z blízkosti objektov,
2. vytváranie rozčleňovacích pásov na zabránenie šírenia požiaru,
3. prednostné zabezpečenie prejazdnosti lesných ciest a zvážnic pre hasičskú techniku,
vybaviť prenosnými hasiacimi prístrojmi pracovné stroje, napríklad lesné kolesové traktory, harvestory a iné vozidlá, ktoré sa používajú na spracovanie dreva a zvyškov po ťažbe. Tieto pracovné stroje vybaviť účinným zachytávačom iskier.
Srdečne Vás pozývame na multižánrový festival Mičinský pitvor.
Vo svojom 7. ročníku opäť prinesie fenomén “Nového cirkusu”. Nečakajte v ňom však drezúru smutných zvierat, ale nezabudnuteľné umenie veselých klaunov, akrobatov, hercov a hudobníkov.
Tento jedinečný festival sa uskutoční 6. – 11. júna 2022 v Banskej Bystrici a našej obci . Prinesie množstvo predstavení, koncertov, diskusií, workshopov i aktivít pre všetkých umeniachtivých, bez rozdielu veku a schopností. Viac informácií v programe.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.