Obec Horná Mičiná leží v západnej časti Slovenského Rudohoria. Má pahorkatinový až vrchovinový ráz, patrí k Bystrickej vrchovine, ktorá tvorí najväčšiu časť Zvolenskej kotliny. Na kopci Kozlinec sa nachádza chránené nálezisko duba plstnatého o výmere 25,62 ha a bolo zapísané medzi chránené oblasti v roku 1967. Chotár má rozlohu 1571 ha a susedí s Banskou Bystricou, Môlčou, Oravcami, Dolnou Mičinou, Lukavicou, Vlkanovou, Iliašom.

Horná Mičiná sa v historických záznamoch po prvý raz spomína v roku 1293 ako územie zemepána Mikeho syna Radunovho. Od tejto doby bolo územie obce sústavne osídlené. Obec počas svojej existencie prešla zložitým vývojom a patrila neskôr zemepánom rodiny Benických , ktorý dedične zastával úrad podžupana Zvolenskej župy a ich sídlo Horná Mičiná sa v istom zmysle stáva aj centrom Zvolenskej župy.

Bitka pri Moháči roku 1526 mala tragické následky aj pre stredné Slovensko. V tomto období Turci postupne dobíjali bližšie či vzdialenejšie mestá a upriamili pozornosť aj na bohatstvo stredoslovenských banských miest. V okolí sa prvýkrát objavili roku 1575, keď napadli Očovú a postupne sa priblížili aj k Hornej Mičinej. Veľkovezír Ibrahim v októbri 1599 vyslala početné oddiely krymských Tatárov, ktorí zaútočili na Hornú Mičinú a vyrabovali ju. Ešte aj v roku 1657 im obec odvádzala poplatky.

Keď v 16. Storočí sa na Slovensko rozšírili myšlienky reformácie je pravdepodobné, že do našich končín ju priniesli nemeckí kupci cez Banskú Bystricu. Podľa historických prameňov náboženské spory v tomto čase sa riešili krutosťou a fanatizmom. Benickovci sa pôvodne pridali k protestantizmu, ale jedna vetva, práve tá mičinská sa vrátila ku katolíckej cirkvi. Rodina Benických sa postupne presúvala po Pešti a ich majetky získava rodina Heritzovcov, ktorá v obci pôsobila až do II. Svetovej vojny.

Prvú archívnu správu o existencii katolíckej školy v obci je z kanonickej vizitázie z roku 1781. Evajnjelici chocdili do školy v Dolnej Mičinej. V roku 1930 prešla evanjelická škola pod štátnu správu. Táto budova bola veľmi zlom stave a preto v roku 1978 do volebného programu obce bola zaradená výstavba Základnej školy I a je to práve táto budova, v ktorej sa nachádzame I No žiaľ málotriedna Základná Škola obci v roku 1981 bola zrušená a tak novostavanú stavbu dokončili spojili ako Materskú Školu, ktorá tiež zanikla. V roku 1992 tu bolo dočasne umiestnené na jeden školský rok novovytvorené Evanjelické Gymnázium z Banskej Bystrici .

Horná Mičiná od roku 1883 do roku 1950 bola sídlom notariátu pre všetky okolité obce. Potom bol zriadený matričný úrad, ktorý bol zrušený v roku 1974 a teraz obec patrí pod Matričný úrad v Banskej Bystrici. V tom istom roku (1883) bola tu otvorená prvá bryndziareň podnikateľom Brukhartom, ktorý v pivnici v kaštieli vyrábal plesnivý syr, ktorý konkuroval roquefortu.
V roku 1914 rozpory medzi veľmocami vyvrcholili do I. svetovej vojny. V prvých dňoch mobilizácie aj z Hornej Mičinej narukovalo 27 brancov. Počas vojny padlo 20 občanov obce, na počesť ktorých obec v roku 1938 odhalila v miestnom parku pamätník o úpravu ktorého sa starajú členova ZO slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

S históriou CZ ECAV na Slovensku Horná Mičiná, kultúrnymi pamiatkami, taktiež so stavbou rímskokatolíckeho kostola, ktorý patrí farnosti Čerín, ste boli oboznámení pri ich prehliadke.
Rok 1918 otvára novú kapitolu v dejinách Slovenska. Začiatky nového štátu boli veľmi ťažké, čo samozrejme sa odzrkadľovalo aj na živote obce. Obec mala poľnohospodársky charakter a jej rozvoj zastavila hospodárska kríza v roku 1930. V tom čase sa niekoľko rodín odsťahovalo do Ameriky, s ktorých sa niektoré vrátili, dožili život tu v rodnej obci.