Obec Horná Mičiná leží v západnej časti Slovenského Rudohoria. Má pahorkatinový až vrchovinový ráz, patrí k Bystrickej vrchovine, ktorá tvorí najväčšiu časť Zvolenskej kotliny. Na kopci Kozlinec sa nachádza chránené nálezisko duba plstnatého o výmere 25,62 ha a bolo zapísané medzi chránené oblasti v roku 1967. Chotár má rozlohu 1571 ha a susedí s Banskou Bystricou, Môlčou, Oravcami, Dolnou Mičinou, Lukavicou, Vlkanovou, Iliašom.
Horná Mičiná sa v historických záznamoch po prvý raz spomína v roku 1293 ako územie zemepána Mikeho syna Radunovho. Od tejto doby bolo územie obce sústavne osídlené. Obec počas svojej existencie prešla zložitým vývojom a patrila neskôr zemepánom rodiny Benických , ktorý dedične zastával úrad podžupana Zvolenskej župy a ich sídlo Horná Mičiná sa v istom zmysle stáva aj centrom Zvolenskej župy.
Bitka pri Moháči roku 1526 mala tragické následky aj pre stredné Slovensko. V tomto období Turci postupne dobíjali bližšie či vzdialenejšie mestá a upriamili pozornosť aj na bohatstvo stredoslovenských banských miest. V okolí sa prvýkrát objavili roku 1575, keď napadli Očovú a postupne sa priblížili aj k Hornej Mičinej. Veľkovezír Ibrahim v októbri 1599 vyslala početné oddiely krymských Tatárov, ktorí zaútočili na Hornú Mičinú a vyrabovali ju. Ešte aj v roku 1657 im obec odvádzala poplatky.
Keď v 16. Storočí sa na Slovensko rozšírili myšlienky reformácie je pravdepodobné, že do našich končín ju priniesli nemeckí kupci cez Banskú Bystricu. Podľa historických prameňov náboženské spory v tomto čase sa riešili krutosťou a fanatizmom. Benickovci sa pôvodne pridali k protestantizmu, ale jedna vetva, práve tá mičinská sa vrátila ku katolíckej cirkvi. Rodina Benických sa postupne presúvala po Pešti a ich majetky získava rodina Heritzovcov, ktorá v obci pôsobila až do II. Svetovej vojny.
Prvú archívnu správu o existencii katolíckej školy v obci je z kanonickej vizitázie z roku 1781. Evajnjelici chocdili do školy v Dolnej Mičinej. V roku 1930 prešla evanjelická škola pod štátnu správu. Táto budova bola veľmi zlom stave a preto v roku 1978 do volebného programu obce bola zaradená výstavba Základnej školy I a je to práve táto budova, v ktorej sa nachádzame I No žiaľ málotriedna Základná Škola obci v roku 1981 bola zrušená a tak novostavanú stavbu dokončili spojili ako Materskú Školu, ktorá tiež zanikla. V roku 1992 tu bolo dočasne umiestnené na jeden školský rok novovytvorené Evanjelické Gymnázium z Banskej Bystrici .
Horná Mičiná od roku 1883 do roku 1950 bola sídlom notariátu pre všetky okolité obce. Potom bol zriadený matričný úrad, ktorý bol zrušený v roku 1974 a teraz obec patrí pod Matričný úrad v Banskej Bystrici. V tom istom roku (1883) bola tu otvorená prvá bryndziareň podnikateľom Brukhartom, ktorý v pivnici v kaštieli vyrábal plesnivý syr, ktorý konkuroval roquefortu.
V roku 1914 rozpory medzi veľmocami vyvrcholili do I. svetovej vojny. V prvých dňoch mobilizácie aj z Hornej Mičinej narukovalo 27 brancov. Počas vojny padlo 20 občanov obce, na počesť ktorých obec v roku 1938 odhalila v miestnom parku pamätník o úpravu ktorého sa starajú členova ZO slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
S históriou CZ ECAV na Slovensku Horná Mičiná, kultúrnymi pamiatkami, taktiež so stavbou rímskokatolíckeho kostola, ktorý patrí farnosti Čerín, ste boli oboznámení pri ich prehliadke.
Rok 1918 otvára novú kapitolu v dejinách Slovenska. Začiatky nového štátu boli veľmi ťažké, čo samozrejme sa odzrkadľovalo aj na živote obce. Obec mala poľnohospodársky charakter a jej rozvoj zastavila hospodárska kríza v roku 1930. V tom čase sa niekoľko rodín odsťahovalo do Ameriky, s ktorých sa niektoré vrátili, dožili život tu v rodnej obci.
Po vypuknutí II. Svetovej vojny a v priebehu SNP v roku 1944 zohrala obec vedľajšiu úlohu, nakoľko je položená excentricky voči hlavným dopravným trasám. Muži výdatne pomáhali pri zabezpečovacích prácach. Po vyhlásení mobilizácie chlapi odišli do armády, staršie ročníky aj ženy pomáhali v zázemí. V rámci povolávacieho rozkazu muži z Hornej Mičinej so svojimi povozmi vyvážali Zo Slovenskej Lupče na Prašivú muníciu pričom im pomáhali aj ženy. V boji pri Kľačanoch 12, x, 1944 padol náš občan Ján Martinec, ktorého telo sa príbuzným podarilo previesť do obce, kde je aj pochovaný. Okrem neho na východnom fronte padli ešte dvaja obyvatelia Ondrej Maliniak a )Viliam Lenár. V katastri obce boli žiaľ aj tri masové hroby, kde bolo zavraždených 82 osôb obchod pohlaví. Sotva utíchli povstalecké boje do okolia obce sa priblížil front. Obec Horná Mičiná bola oslobodená po týždennom boji. 23, marca 1945 o 22,00 hod 51, rumunskej armády a ČA. V bojoch pri Hornej Mičinej padli 3 Rumuni, 3 Maďari, 36 Nemcov. Boje si vyžiadali aj obete z radov civilného obyvateľstva. Boli usmrtené dve ženy- Eva Martinová-Skalnikovie, a Mária Luptáková zásahom črepiny z granátu. Viaceré budovy v obci boli poškodené a zničené boli aj niektoré úseky cesty do Banskej Bystrice.
Obec Horná Mičiná sa začala rozvíjať do dnešnej podoby po II. Svetovej vojne. Drevené domy vymenili za murované domy.
V roku 1947 bola zavedená autobusová linka do Banskej Bystrice , na elektrickú sieť bola obec zapojená v roku 1949, v 1957sa začalo s výstavbou vodovodu.
Jednotné Roľnícke Družstvo v obci vzniklo v roku 1952, kde pracovala väčšina obyvateľstva a patrilo počas svojho trvania medzi popredné podniky v okrese Banská Bystrica. Žiaľ v roku 2002 bol vyhlásený konkurz Roľníckeho Družstva a pohľad dnes na rozpadávajúce sa stavby je viac ako žalostný. A hoci je v obci veľa stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných občanov vzťah k rodnej hrude sa postupne vytratil.
V roku 1962 bola založená TS Družstevník. Prvým trénerom futbalistov bol Evanjelický pán farár Dušan Fabricius. Obec sa môže popýšiť dvomi trávnatými ihriskami ako aj viacúčelovým ihriskom, kde športujú obyvatelia obce ako aj obyvatelia zo susedných obcí, z Banskej Bystrice a širokého okolia.
Za zmienku stojí aj tradičný ľudový odev ktorý je detvianskeho typu a dnes sa používa len výnimočne. Tkáčstvo a vyšívanie krivou ihlou malo v obci bohatú tradíciu. Ženy tkali plátno, pokrovce, činovať a časti ľudového odevu. Dnes je už všetko nenávratne minulosťou.
Horná Mičiná sa zapísala do dejín kultúry ako pracovisko, respektíve rodisko ľudí, ktorých diela sa stali trvalou súčasťou našej kultúry.
Pôsobil tu národný buditeľ a náboženský spisovateľ Adam Chalupka. Na hornomičinskej evanjelickej fare pôsobil Samuel Rožnay , prekladateľ z gréckej ruskej, a poľskej literatúry, Samuel Hoič autor národných apológii a osvetových prác.
Horná Mičiná je rodiskom Jána Chalupku (26, x, 1791) syna Adama Chalupku, slovenský satirik a dramatik, evanjelický kňaz. August Horislav Kčméry (1. 11. 1822) evanjelický kňaz, publicista, folklórista, hudobný skladateľ.
Na evanjelickej fare sa narodil aj jeho brat Eugen Krčméry (1830) vydavateľ Matice slovenskej, ktorý v Banskej Bystrici založil prvé slovenské kníhkupectvo.