Centrum seniorov v Hornej Mičinej si na svojom stretnutí v stredu 4. októbra 2023 pripomenulo vzácnu rodáčku – prekladateľku a redaktorku Vieru Hegerovú, rodenú Ferjančekovú. O jej profesionálom živote poskytla svoje vedomosti literárna historička Jana Borguľová, ku ktorej sa pridali prítomné účastníčky, čo si na detstvo a mladé roky tejto svojej súputníčky pamätajú osobne. Priniesli aj fotografický a písomný materiál, ktorý potešil všetkých, veď oživil dávnu i nedávnu históriu obce.
Profesia umeleckej prekladateľky a vydavateľskej redaktorky si vyžaduje predovšetkým sústredenie v tichu a tvorivom prostredí, preto o tejto kategórii pracovníkov v oblasti kultúry a umenia málo počuť. Nepatria k „celebritám“, ale bez nich by sme nezažívali otváranie okien do sveta literatúry iných národov, priblíženie svetových autorov a ich úžasných knižných počinov. To platí aj o Viere Hegerovej, jednej z posledných zakladajúcich aktérov novej prekladateľskej generácie na Slovensku.
Narodila sa 9. októbra 1933 v Banskej Bystrici, od útleho detstva však vyrastala v učiteľskej rodine Ferjančekovcov v Hornej Mičinej. Tu sa jej dostalo množstvo podnetov a inšpirácie, ktoré ju spoľahlivo viedli v ďalšom živote. Popri vzdelávaní (sama sa naučila čítať ako štvorročná) rada spievala, hrala divadlo, pozorovala život v dedinskom prostredí aj s folklórom Podpoľania. V seniorskom veku sa k tomuto obdobiu stále navracia, pokiaľ môže, navštevuje miesto detstva a mladosti, ešte žijúcich jej priateľov. Spracovala dokonca archív svojich rodičov z obecnej školy a darovala ho do Múzea školstva, a tak aspoň sčasti zachovala jeho históriu. Osobitne z hľadiska histórie obce rezonuje aj skutočnosť, že jej otec v tridsiatych rokoch 20. stor. zorganizoval zbierku na postavenie pomníka obetiam prvej svetovej vojny. Odhalená bola v r. 1938, sám na slávnosti prítomným zahraničných aj domácim účastníkom povedal: „Klaniam sa symbolu padlých hornomičinských občanov. V duchu preniesli sme ich telesné pozostatky, roztratené po celej Európe, sem na toto miesto, ktoré bude pripomínať budúcim pokoleniam to nemilosrdné a strašné vraždenie sa národov sveta v rokoch 1914-18. Neraz počujeme, čím menší je národ, tým väčšia má byť jeho vzdelanosť jedincov pracujúcich za lepšiu budúcnosť národa a štátu. Národ, ktorý sa chce udržať na povrchu sveta, musí kráčať s duchom času. Musí byť dostatočne vyspelý, aby nielen zachoval, ale i zveľaďoval dedičstvo predkov. A preto učme sa, aby sme sa udržali silou ducha. Stavajme školy, aby sme nemuseli stavať takéto pomníky.“
Po skončení banskobystrického gymnázia Viera Hegerová pokračovala v štúdiu na FF UK v Bratislave, odbor ruský jazyk – slovenčina (1952-57). V profesionálnom živote redaktorky, editorky a prekladateľky zakotvila vo vydavateľstvách Tatran, neskôr Slovenský spisovateľ. Postupne sa stala uznávanou prekladateľkou z ruského jazyka, v súčasnosti má na konte okolo 50 umeleckých knižných titulov z klasiky i súčasnej beletrie, preložila Dostojevského, Pasternaka, Okudžavu, Solženicina a mnohých ďalších, nevyhýbala sa ani knihám pre deti od Michalkova, Nekrasova a i. O úrovni jej prekladov svedčí aj viacero ocenení, z nich najvýznamnejšie sú Cena Jána Hollého za preklad Dostojevského románu Zločin a trest (2007), ako aj Cena Blahoslava Hečku za celoživotné dielo (2018).
Jej fotografickú pamäť často využívajú pri prípravách rôznych encyklopedických diel, napr. aj slovníka slovenských prekladateľov. Veď život jej dožičil aj kontakt z vynikajúcou prekladateľkou Zorou Jesenskou a ďalšími osobnosťami. Zvlášť cenný je jej postoj pri perzekvovaní časti prekladateľskej society v 70-tych rokoch, keď nemali oficiálnu možnosť pracovať. Viera Hegerová a niekoľko ďalších prepožičiavali svoje meno nežiadúcim, honoráre za ich preklady im, samozrejme, odovzdávali. Jednoducho – z kolegiality a priateľstva! Aj preto je potrebné pre hodnovernosť „upratať“ autorstvo prekladov, aby boli v encyklopédiách a bibliografiách správne údaje. Viera Hegerová k tomu prispela značnou mierou. V aktuálnom čase vydavateľstvo Ikar vydáva preklad Viery Hegerovej Dostojevského románu Diablom posadnutí (Besy). To je najlepšie svedectvo o jej kvalitách.
Želáme jubilujúcej prekladateľke zdravie, energiu a radosť s tými, ktorí ju obklopujú!
Jana Borguľová
